Vodné dielo bolo budované od roku 1977, pôvodne ako vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros na základe medzinárodnej zmluvy z roku 1977 a predovšetkým s cieľom zabrániť pravidelným záplavám v tejto oblasti (napr. 1954 a 1965). Maďarsko v máji/novembri roku 1989 jednostranne a bez toho, aby to Slovensku oznámilo, ukončilo práce na stavbe svojej časti, čím donútilo Česko-Slovensko od novembra 1991 realizovať len časť diela pri Bratislave v pozmenenej podobe. Toto dielo bolo uvedené do prevádzky v októbri 1992, sekundárne časti stavby (elektráreň a podobne) boli uvedené do prevádzky v roku (?) 1996. Odstúpenie Maďarska od zmluvy bolo dlhé roky predmetom medzinárodného právneho sporu medzi Slovenskom (ako dedičom záväzkov po Česko-Slovensku) a Maďarskom. Medzinárodný súdny dvor v októbri 1997 rozhodol, že zmluva z roku 1977 stále platí. Maďarsko taktiež nebolo oprávnené v roku 1989 prerušiť a neskôr pozastaviť práce na vodnom diele.
Elektráreň vodného diela prevádzkovali Slovenské elektrárne.
The waterworks has been built since 1977, originally as the Gabčíkovo-Nagymaros waterworks on the basis of an international agreement from 1977 and mainly with the aim of preventing regular floods in this area (eg 1954 and 1965). In May / November 1989, Hungary unilaterally, and without notifying Slovakia, terminated work on the construction of its part, forcing Czechoslovakia to implement only part of the work near Bratislava in November as amended. This work was put into operation in October 1992, secondary parts of the building (power plant, etc.) were put into operation in (?) 1996. Hungary's withdrawal from the contract was for many years the subject of international legal dispute between Slovakia (as heir to the obligations of Czechoslovakia) ) and Hungary. The International Court of Justice ruled in October 1997 that the 1977 Treaty was still in force. Hungary was also not entitled to suspend and later suspend work on the waterworks in 1989.
The power plant of the waterworks was operated by Slovenské elektrárne.
