Spievajú: Ivan Krajíček a Marcela Laiferová
Hudba: Igor Bázlik
Text: Ján Štrasser
Bolo to veľmi dávno všetci sme boli ešte mladí,
už je to tak, ach, ako rýchle plynie čas.
Bolo to veľmi dávno no ešte dnes nás nežne hladí.
Slovenské tango, to ktoeé dýcha v nás.
Horúce letné noci, úchvatné azúrové rána,
to je ten čas keď harmonika tíško znie.
Dita ťa nemá rada Marína ku mne hlavu skláňa
ach, zavri oči krásne, dve oči neverné.
®: Slovenské tango znelo nám tisíc krát,
slovenské tango, ktože by ťa nemal rád.
Vedel ťa hrať primáš, vedel ťa koncertmajster hrať,
znelo si nám z plesov, znelo si nám z promenád.
Slovenské tango znelo nám tisíc krát,
slovenské tango, ktože by ťa nemal rád.
Bolo si tým tancom prvým so slzami v očiach vravím,
skôr než odídeš na chvíľku sa ešte vráť.
V srdci jak na obrázku, stále mi táto hudba svieti,
už je to tak ja smútok sotva pochovám,
poprosme hviezdy aby našli nám biele margaréty,
v modranskej váze ešte ich zopár mám.
Tango to bola moja jediná naozajstná šanca,
mal som ho rád a s ním som nebol nikdy sám.
Nečakaj ma už nikdy prekrásna učiteľka tanca.
Tak neskutočne krásna hudba už neznie nám.
