lyrics and music Dežo Ursiny

Dnes v sobotu na svitaní,
a takmer na konci mája
Ťa zas bez slov volám bože bez slov sa zas s tebou spájam
a modlím sa ako len viem
za čiusi spriaznenú dušu,
za snivé semeno
žiariace v bielom vzduchu, za živé semeno, za číre semeno,
ako nedozerná číra detská otázka.

Nech prilieta na to miesto kde ostane navždy.
Zo seba nech sa rodí v prudkom jarnom daždi.
Nech vniká do tela zeme nežne a hlboko.
Nech sa telo oplodnené premieňa na oko.
Na oko čo vychutnáva vôňu a hlas svetla.
Na oko z ktorého k nebu spiaca riasa vzlietla.
Na oko ktoré je roztvorené ako živá kniha čo jedinou stránkou kreslí
bezhraničný príval celý šíry biely svet,
ktorý je strom čo dýcha,
ktorý je strom čo horí.
Ó môj Bože, nezrodený nehynúci
nijaký poryv vetra nijaký hnev či pýcha, nech ho neznásilní,
nech ho nepokorí.
A zemetrasenie, tá zimnica tela,
nech ho nevyženie, nech ho nepohltí.
Do tela nech vrastá pevne na závratnej bielej púti.
Nech ako blesk v noci kvitne a prebúdza spiace včely, a kvetmi nech vanie vánok kým ich všetky neopelí.
Nech v pálčivom svetle dáva hlbokú útechu tieňa.
Nech všetky bolesti lieči prasila jeho kmeňa.
Nech bez konca nežná žena sa v ňom rozprestiera.
Nech pod ním usína zľahka pradávne nevinné zviera.
Nech uprostred mája striasa
priezračné živé plody, a všetko čo nimi žije nech sa znova rodí,
zo seba nech sa zas rodí divoko a smelo.
Na oko nech premieňa sa celé biele telo.
Na oko, čo vychutnáva hlas a vôňu svetla.
Na oko z ktorého k nebu jarná dúha vzlietla.
Na oko ktoré sa kdesi stráca ktorého už takmer niet.
S ktorým sa rozplýva a mizne celý šíry biely svet.

Dnes v sobotu na súmraku, a takmer na konci mája
už po stýkrát volám Boha,
voláme ho bez slov dvaja
tvoja duša a ja
a prosíme ako vieme za náš ešte spiaci dar,
za klíčivé semeno čo preteká bielym telom
nebeských aj morských hlbín riečišťom horúcej krvi za večnosť aj všetok čas.
Nech tušíme čo tlie v nás.
Nech uzrieme čo bdie v nás.
Nech sme tým čo už zrie v nás a ticho ako plameň v krbe praská.

свернуть