Modlitba posilňuje v nás PRIJÍMANIE BOŽEJ VôLE a ZOSLABUJE SVOJVôĽU (+ hlboká úcta k Panne Márii, úcta k Sv. Otcovi - Pápežovi) LITÁNIE [ Ссылка ]
Rozjímanie o pekle: po prvom zjavení ostala Hyacinta ohromená skutočnosťou, že mnohé duše idú do pekla, pretože sa za ne nikto nemodlí a neprináša obety. Od toho dňa sa začali spoločne modliť ruženec úplne celý. V skutočnosti sa totiž traja pastierikovia pred zjaveniami, aby sa mohli ihneď začať hrať, modlili svätý ruženec hovoriac jednoducho Zdravas Mária, Zdravas Mária, Zdravas Mária! Keď prišli na koniec tajomstva, povedali jednoducho: Otče náš! Po zjaveniach začali tiež prinášať malé obety, ktoré spočívali na začiatku v tom, že dali svoje jedlo ovečkám. Bolo to práve videnie pekla, ktoré radikálne zmenilo Hyacintu.

Videnie bolo pre ňu akoby varovanie, skrze ktoré pociťovala zodpovednosť. Často rozmýšľala o veľkom utrpení zatratených. Uvedomovala si vždy hlbšie a hlbšie vážnosť žiadosti Panny Márie prinášať obety a hovorievala: „Aký mám len súcit s dušami, ktoré idú do pekla! A tí ľudia tam vnútri, živí, ktorí horia ako drevo v ohni!“ Potom celá roztrasená pokľakla so zopätými rukami a začínala modlitbu, ktorú ich Panna Mária naučila: „Ó Ježišu! Odpusť nám naše viny, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré to najviac potrebujú „.

Videnie pekla, ktoré deti mali, bolo zvláštnou milosťou. Lucia uznala, že Hyacinta sa nechala preniknúť duchom umŕtvovania a pokáním „skrze osobitnú milosť, ktorú jej Boh chcel udeliť prostredníctvom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ zvlášť „hľadiac na peklo a vidiac nešťastie duší, ktoré doň padajú“. Je to milosť, ktorú Panna Mária udelila týmto deťom pre osobitnú lásku, ktorú k nim mala, aby sa raz stali poslami tejto pravdy. Je zaujímavé to, čo dodáva Lucia: „isté aj zbožné osoby nechcú deťom hovoriť o pekle, aby ich nevystrašili. Avšak Boh ho neváhal ukázať trom deťom, z ktorých jedno malo sotva 6 rokov. Boh dobre vedel, akú hrôzu to v nich vyvolá, a to až do tej miery, opovážila by som sa povedať, že zoslabnú pre zdesenie“. Panna Mária nemala strach zjaviť podobnú skutočnosť trom malým deťom.
– Lásku k hriešnikom: pre lásku k hriešnikom bola vynaliezavá v mnohých obetách, ktoré by mohla priniesť. Keď dávala jedlo ovečkám, namiesto toho jedávala dubové žalude. Keď ju Lucia karhala, hovoriac, aby ich nejedla, pretože sú veľmi horké, ona na to odpovedala: „Práve preto, že sú horké, ich jem – pre obrátenie hriešnikov“. Teda tri fatimské deti urobili dohodu, že zakaždým, keď stretnú chudobných, dajú im ich jedlo, zatiaľ čo oni sa najedia žaluďov. Hovorí Lucia: „Hyacinta sa zdala byť neukojiteľnou v prinášaní obiet“.

– Láska k Svätému otcovi: inou veľkou láskou Hyacinty bol Svätý otec. Hyacinta si „zamilovala“ Svätého otca, keď o ňom mala videnie v tretej časti tajomstva. Panna Mária už povedala: „Svätý otec bude musieť veľa trpieť“. Pastierikovia však nevedeli, kto je Svätý otec. Na Hyacintu však spravilo veľký dojem toto meno. Raz, keď sa nachádzala so svojimi malými spoločníkmi pri studni rodiny Marto, a František s Luciou išli zobrať lesný med, Hyacinta dostala videnie. Zavolala na Luciu: „Nevidela si Svätého otca?“. Nie, odpovedala Lucia. „Neviem, ako k tomu došlo. Videla som Svätého otca – hovorí Hyacinta – vo veľmi veľkom dome. Bol na kolenách pri stole a plakal. Vonku bolo mnoho ľudí, niektorí hádzali kameňmi, iní nadávali a hrešili. Úbohý Svätý otec! Musíme sa zaňho veľa modliť!“.

– Láska k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie: po tom, ako ochorela na „španielsku chrípku“, prijímala Hyacinta všetky utrpenia z lásky k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Hoci vedela, že zomrie a bude musieť veľa trpieť, hovorievala: „Teraz mi už chýba málo, aby som išla do Neba“. A obracajúc sa k Lucii: „Ty zostaneš tu, aby si povedala svetu, že Boh chce ustanoviť vo svete úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Keď o tom budeš musieť hovoriť, neskrývaj sa. Povedz všetkým, že Boh nám udeľuje milosti skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, aby Ju o ne prosili, že Ježišovo Srdce chce, aby pri jeho Srdci bolo uctievané Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Nech prosia o pokoj Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, pretože Jej ho zveril Boh! Kiež by som mohla vložiť do sŕdc všetkých plameň, ktorý mi planie v hrudi a skrze ktorý tak veľmi milujem Ježišovo a Máriino Srdce!“. Láska k Ježišovmu a Máriinmu srdcu ju podnecovala k neustálej obete.

свернуть