Marek 11,12-25
12 Keď na druhý deň odišli z Betánie, dostal hlad. 13 Vtom z diaľky zbadal figovník plný lístia. Šiel sa pozrieť, či na ňom niečo nenájde. Keď sa k nemu priblížil, okrem listov nenašiel nič, lebo nebol čas fíg. 14 Povedal mu: „Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie.“ Jeho učeníci to počuli. 15 Tak prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov pulty. 16 Nedovolil, aby niekto niečo prenášal cez chrám. 17 Učil ich a hovoril: „Či nie je napísané: Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy? Vy ste však z neho urobili pelech lotrov.“ 18 Počuli to veľkňazi a zákonníci a hľadali spôsob, ako ho zahubiť. Báli sa ho však, lebo celý zástup bol nadšený jeho učením. 19 Keď sa zvečerilo, vyšli z mesta. 20 Zavčasu ráno, keď prechádzali okolo figovníka, všimli si, že je od koreňa celkom vyschnutý. 21 Vtedy sa Peter rozpomenul a povedal mu: „Rabbi, pozri! Figovník, ktorý si preklial, vyschol.“ 22 Ježiš im odpovedal: „Majte vieru v Boha! 23 Amen, hovorím vám: Keby niekto prikázal tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a vrhni sa do mora!‘ a nezapochyboval by v srdci, ale veril by, že čo vyslovil, sa stane, splní sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Všetko, o čo sa modlíte a prosíte, verte, že ste dostali a budete mať. 25 Keď sa chystáte na modlitbu, odpúšťajte všetko, čo proti niekomu máte, aby aj vám váš Otec na nebesiach odpustil vaše previnenia.“
Odpustiť. Vyčistiť chrám. To nie je výzva len pre kostolníkov. My sami sme si chrámom a všetci sme tak trochu obchodníci. Uvažujeme o veciach, čo nám môžu priniesť, či ako nám môžu uškodiť. Niečo sa javí byť výhodnejšie, niečo skôr naopak. Vierou sa dá zarobiť, získať si úctu a rešpekt a akoby tou istou vierou môže človek veľa stratiť. Vyčistime chrám našej viery od zvyku, pózy a zištnosti. Nahraďme zášť odpustením a zápolenie o ľudský pokoj Božím pokojom. Z čistého chrámu tak môžu stúpať čisté modlitby. A všetko v ňom sa stane neprestajnou modlitbou. Veď ani prekliatie figovníka nemalo formu modlitby, a predsa ňou bolo. Ak však v „modlitbe“ prekľajeme človeka, v skutočnosti sa tak neobraciame k Bohu, ale od Neho, od Toho, ktorý sa za nás obetoval a odpúšťa, hoci sám nepotrebuje žiadne odpustenie. Ako si však neodpúšťajúci môže žiadať odpustenie? A ako strom plný lístia, no bez plodov, môže nasýtiť hladujúcich? Odpustenie obdarúva najmä darcu samotného. Odpustenie patrí k najlepšiemu ovociu, ktoré môžeme priniesť a ktoré smieme aj zakúsiť.
Modlitba: Bože, ďakujem, že si nám dal službu zmierenia. Odpusť, že mám tak málo chuti odpúšťať. Premieňaj ma zvnútra, nech prinášam zmierenie podľa Tvojej vôle. Amen.
Pieseň: ES 206 ([ Ссылка ])
Autor: Pavol Trúsik
Ktovie? Boh môže zmeniť Svoj zámer, aby sa zmiloval a môže sa odvrátiť od Svojho pálčivého hnevu, aby sme nezahynuli. Jonáš 3,9
Ježiš hovorí: „Všetko, o čo sa modlíte a prosíte, verte, že ste dostali a budete mať.“ Marek 11,24
Jób 7,11-21 • Modlíme sa za: Kostolné ([ Ссылка ]) (MyS)
