Za dedinou štyri vŕby stoja,
jedna z nich je určite tá moja,
ta ja chodím, keď sa zvečerí,
ta ja chodím, ked sa zvečerí.
Za dedinou, rastú štyri vŕby,
vždy ta zájdem, keď ma jazyk svrbí,
iba jednej z nich sa zdôverím,
iba jednej z nich sa zdôverím.
Tá to nikdy nevyzdradí, čo na srdci mám,
iba ona asi tuší, čo sa deje v mojej duši, keď sem chodievam.
Ak máš aj ty pochybností hŕbu,
tak si nájdi mlčanlivú vŕbu,
tak si nájdi stromček bútľavý,
tak si nájdi stromček bútľavý.
Za dedinou štyri vŕby kvitnú,
čo si počnem, ak tú moju vytnú,
kde sa mojej duši uľaví,
kde sa mojej duši uľaví.
