Skladba, ktorá dlhšiu dobu ležala v zásuvke medzi ostatnými skladbami. Ležala tam preto, lebo vypovedanie myšlienok v tejto skladbe bolo pre mňa natoľko intímne a živé, že som sa ju bála, čo i len niekomu zahrať a tým si i pripomenúť okamih jej vzniku.

Život človeka má rôzne obdobia, radostné, ale i smutné. Niekedy mi to pripomína rozbúrené vlny a inokedy pokojné more. Človek častokrát nevie, čo ho v živote čaká a čo sa stane. Táto skladba i skrz to, že v nej prevládajú skôr smutnejšie melódie a slová, je pre mňa odzrkadlením nádeje. Že aj keď sa človek ocitne v situácií, ktorú nečakal a nechcel byť jej súčasťou alebo keď si človek nesie na pleciach bremeno starostí a myslí si, že už ďalej nevládze... vždy je tu nádej, aj keď ju človek možno hneď nedokáže vidieť.
Nádej, že sa zmení daná situácia a ak nie, tak aspoň nádej, že sa zmení náš pohľad na ňu.
Nádej v podobe činov, ľudí a úprimných slov.


Sólový spev, klavír, text: Veronika Jarábková
Spevy: Pavlína Gunárová
Violončelo: Veronika Kostková
Kamera, strih: Roman Fabík [ Ссылка ]
Produkcia, mix, master: Peter Stolárik
Nahrávacie štúdio: PS Publisher [ Ссылка ]
Ďakujem krásne všetkým, ktorí sa podieľali na natáčaní tohto videoklipu!


Text:
Letí šíp do tvojho srdca,
presvedčený pádom z Otcových rúk..
Trápi ťa, láme ťa pozrieť sa znova späť
a celý svet pred sebou oželieť.
Súmrakom noci ťa láka do tmavých komnát, kde nechceš prebývať,
ale okovami sĺz a vo väzení sklamaní ťa raní.

Ref: /: Spi, v spánku duša moja, ďaleko od tohto nepokoja, kým to prehrmí.. :/

Zabodáva sa do hĺbok môjho srdca,
útočí tam, kde sme častokrát najslabší.

Ref: /: Spi, v spánku duša moja, ďaleko od tohto nepokoja, kým to prehrmí.. :/

Letí šíp do tvojho srdca,
presvedčený pádom z Otcových rúk.
No zabúda, že ako súmrak, tak i trápenie odchádza
a že slabosť sa stáva tvojou novou silou pokoja.

свернуть