Rýchla divízia bola motorizovaná slovenská divízia bojujúca na východnom fronte na strane vojsk Osi. Divízii velil plk. Rudolf Pilfousek. Slovenské jednotky na východnom fronte spadali na začiatku ťaženia pod takzvanú Slovenskú armádnu skupinu, ktorej velil gen. Ferdinand Čatloš. Rýchla divízia vznikla 23. júla 1941 po viacnásobnej reorganizácii Rýchlej brigády, predtým Rýchlej skupiny. Rýchla skupina vznikla už 23. júna 1941. Divíziu neskôr po ústupe z Kaukazu označovali aj 1. pešia alebo 1. technická divízia.

Stav Rýchlej skupiny 25. júna 1941 pri prekročení sovietskych hraníc.
Spolu mala 59 dôstojníkov, 27 poddôstojníkov, 1824 vojakov.

Veliteľstvo
2. jazdecký priezvedný oddiel - cyklistická rota, rota ťažkých zbraní, guľometná čata
Motorizovaný peší prapor - 2. prápor 6. pešieho pluku, 3 roty pechoty, guľometná rota, čata protitankových kanónov, batéria 75mm diel, ženíjna čata
1. delostrelecký oddiel - 1. oddiel 11. delostreleckého pluku, 3 batérie 100mm diel vz. 30, rádiova čata
Spojovacia rota
Prápor útočnej vozby - 2 roty protitankových kanónov (9 ks 37mm protitankových kanónov), štábna rota, 2. a 3. tankoví rota (celkovo 30 tankov LT-35, 10 tankov LT-38 a 7 tankov LT-40)

Konečná podoba 22. augusta 1941 po reorganizácii a rozšírení na Rýchlu divíziu.
Zatiaľ bez obrnených jednotiek, pretože všetky boli poslané na Slovensko k opravám. K divízii boli pridelené až 29. októbra 1942 o veľkosti jednej roty (6 tankov LT-38 a 6 tankov LT-40).
Spolu mala 301 dôstojníkov, 90 poddôstojníkov, 8060 vojakov.

Veliteľstvo
20. peší pluk
21. peší pluk
11. delostrelecký pluk (16 ks 100mm del vz. 30, 4 ks 105mm kanónov vz. 35)
11. priezvedná skupina
2. spojovací prápor
11. ženíjny prápor
11. horská batéria (4 ks 75mm del vz. 15)
11. protitanková rota (12 ks 37mm protitankových kanónov)
Protilietadlová skupina (12 ks 20mm protilietadlových del a 4 ks 88mm protilietadlových del)
Automobilné dielne a Zásobovacie služby.

Rýchla skupina postupovala pod Pilfouskovym vedení najprv smerom na poľský Sanok, no neskôr bola presmerovaná na Ľvov a Vinnicu. Asi 8. júla 1941 tieto jednotky pri svojom postupe prenikli mimo územia, ktoré spadalo pod pôsobnosť slovenského velenia, a tak boli podriadené nemeckej 17. armáde, v rámci ktorej vojsk už operovali do samého začiatku vpádu do ZSSR. Do prvých bojov sa jednotka dostala pri Zaluž. Prvé intenzívnejšie boje s Červenou armádou prebehli pri osade Lipovec. Neskôr sa podieľala na nemeckom postupe južnou Ukrajinou. Vyše pol roka potom držala obranné postavenia pri Azovskom mori, Taganrogu a rieke Mius. V júni 1942 jednotka, vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a 22. júna dosiahla Rostov na Done. Bola prvou jednotkou vojsk Osi, ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu Donu. Odtiaľ postupovala do novembra 1942 na Kaukaz.

свернуть